Súčasťou prvej pomoci a správneho ošetrovania je i polohovanie. Rozumieme tým uloženie poraneného do takej polohy, ktorá jeho stavu uľavuje a zmierňuje bolesť. Často predchádza i nasledujúcim komplikáciám. Hovorí sa im aj úľavové polohy. Príkladom sú protišoková alebo stabilizovaná poloha.

Poloha pri mozgovolebečnom poranení

Je to poloha v ľahu na chrbte s mierne podloženou hlavou a natiahnutými dolnými končatinami. 

Je určená pre pacientov pri vedomí.

 

Protišoková poloha

Pacient leží na chrbte a má dolné končatiny vyvýšené najmenej o 30 cm. Môžeme podložiť aj celé nosidlá s poraneným.

 

Autotransfúzna poloha

Používa sa predovšetkým u pacientov v šoku, ktorý je spôsobený masívnym krvácaním.

 

Poloha pri poraneniach chrbtice

Pri poraneniach chrbtice ukladáme pacienta na pevnú tvrdú rovnú podložku na chrbát bez podloženia hlavy.

 

Poloha pri poraneniach brucha

Pacient leží na chrbte, dolné končatiny sú podložené pod kolenami tak, aby sa päty nedotýkali podložky. Pri súčasnom poranení hrudníka a dýchavici vyvýšime a podložíme hrudník.

 

Poloha pri zlomeninách panvy

Pacient leží na chrbte, má podložené dolné končatiny tak, aby bedrá a kolená zvierali pravý uhol. Táto poloha je zároveň aj protišoková - u týchto poranení je šok takmer pravidlom.

 

Stabilizovaná poloha

Je určená pre všetkých pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť. Nezabudnime vždy skontrolovať, či má pacient ležiaci na chrbte hlavu dostatočne zaklonenú.